Tak nejak to “dozrelo”.

Píšem odmalička. Alebo od zrelej mladosti 🙂 Istý čas som pôsobila v miestnom časopise, ktorý vychádzal v spolupráci s Mestským úradom, tuším raz za mesiac. Dokonca som kedysi mala rozpísanú knihu. Vám sa to môže zdať nič moc, ale pre mňa to bol výkon. Niečomu sa pravidelne venovať… No, zhorela. Doslova. V požiari. Naozajstnom. O tom inokedy.

Takže ma písanie neomrzelo. Stále niečo čmáram. Často sa moje výtvory ľuďom páčili. Nehovoriac o tom, že sa rada s ľuďmi delím o svoje myšlienky a reakcie na udalosti v živote, ktoré sa dejú okolo mňa. Zároveň si tým precvičujem svoju slovenčinu, o ktorú nechcem prísť životom v Čechách. Neverili by ste, čo to robí s gramatikou, a to som ju mohla kedysi prednášať!

Takže poviedky, básne, fejtóny a už aj nejaká rozprávka sa vyskytla v mojom šuflíku. Tak prečo blog?

Týmto chcem len upozorniť prípadných hejterov, že ak ich nebudú baviť moje riadky, môžu plynule prejsť k inému blogerovi, alebo si to skúsiť sami. Rada by som totiž písala pre ľudí, ktorých budú moje postrehy hlavne baviť, stotožnia sa s nimi, alebo len budú so mnou tráviť čas cez moje písmenká. A trochu dúfam, že sem-tam snáď niekoho aj obohatím svojim názorom.

Budem rada za vaše názory na moju tvorbu a pokiaľ vás zaujme, to bude moja motivácia písať ďalej a viac. Lebo viete ako je to s tou energiou. Zbytočne vynaložená nemá veľký význam:-)

Teším sa, Vaša Janča 🌈